• 1956 – 1962

    Základná umelecká škola v Tisovci (klavír – Jaroslav Brzák, husle – Leopold Krull)

  • 1960 – 1962

    štúdium hry na husliach v Rimavskej Sobote (Vojtech Molnár)

  • 1962 – 1968

    Konzervatórium v Bratislave (klavír – Roman Rychlo), Najlepší absolvent klavírneho odboru

  • 1968 – 1973

    Akadémia múzických umení v Prahe (František Maxián a po jeho smrti Jan Panenka)

  • 1973 – 1974

    Konzervatórium Piotra Iljiča Čajkovského v Moskve (Viktor Meržanov)

  • od 1987

    pedagóg na VŠMU (1996 docent, 1997 profesor)

  • od 1997

    pedagóg na AMU v Prahe

  • od 2001

    pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici

  • od 2002

    pedagóg na JAMU v Brne

  • 1990

    zakladateľ Nadácie sv. Cyrila a Metoda na podporu mladých umelcov (1990 – 1996 predseda Správnej rady, od 1996 podpredseda)

  • 1991

    iniciátor vzniku Festivalu Pentagonály (1993 sa transformoval v Stredoeurópsky festival koncertného umenia v Žiline)

  • 1992 – 1996

    predseda Rady Slovenskej hudobnej únie

  • od 1993

    viceprezident Rady Slovenskej hudobnej rady

  • 1996

    zakladateľ festivalu podtatranských miest Musica nobilis

  • 1996 – 1999

    angažovanie sa v Spolku koncertných umelcov pri Slovenskej hudobnej únii v Bratislave

  • 1997 – 1999

    riaditeľ Sekcie umelecko-obchodnej činnosti agentúry Slovkoncert (1998 – 1999 poverený funkciou dočasného generálneho riaditeľa tejto inštitúcie, ktorá bola včlenená do štruktúry Hudobného centra)

  • od 1998

    predseda Správnej rady Nadácie Jána Cikkera

  • 2005 – 2021

    generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie

Po absolutóriu AMU žije a pôsobí Lapšanský striedavo v Prahe a v Bratislave. V rokoch 1976 – 1979 bol sólistom Štátnej filharmónie Košice, následne do roku 1992 sólistom Slovenskej filharmónie. Popri domácich a českých orchestroch hosťoval s početnými zahraničnými telesami (Wiener Kammerorchester, Maďarská štátna filharmónia, Symfonický orchester MÁV Budapešť, Komorný orchester Vilmosa Tátraia, Budapest Strings, Filharmónia George Enescu Bukurešť, ŠF Kluž, Sofijská filharmónia, Dresdner Staatskapelle, Veľký symfonický orchester Lipsko, Veľký rozhlasový symfonický orchester Berlin, Berliner Symphonie Orchester, Tokyo Metropolitan Symphony Orchestra, Kyoto Symphony Orchestra, Národná filharmónia Havana, North Bay Symphony Orchestra Kanada, Národný symfonický orchester Praetoria, Národná filharmónia Johannesburg, a ďalšie). Ako sólista spolupracoval s takmer dvadsiatimi komornými súbormi u nás a v zahraničí. Viacnásobne koncertoval vo všetkých európskych štátoch, v Juhoafrickej republike, na Kube, v Kanade, USA, v Mexiku a Japonsku.

 

Popri sólistickej hre tvorí významnú kapitolu v jeho kariére komorné partnerstvo s inštrumentalistami a spevákmi (o. i. s Gabrielou Beňačkovou, Petrom Dvorským, Magdalénou Hajóssyovou, Sergejom Kopčákom, Jelenou Obrazcovovou, Dagmar Peckovou, Petrom Schreierom). V repertoári pre klavírne duo (štvorručne, resp. na dvoch klavíroch) od roku 1983 sústavne spolupracoval s Petrom Toperczerom, so Zuzanou Paulechovou a s Eugenom Indjićom.

 

Je pravidelným hosťom všetkých významných domácich a českých festivalov a účinkuje aj na popredných zahraničných festivaloch (Wiener Festwochen, Salzburger Festspiele, Dni komornej hudby Lockenhaus, Berliner Festspiele, Dresdner Musikfestspiele, Medzinárodný festival Echternach, Festival de Saint Lizier, Budapeštianske hudobné týždne, Laureátske dni Kati Popovej Pleven, Letný festival v Dubrovníku, Sofijské hudobné týždne, Festival de Musica de Canaries, Swansea Festival, Cardiff Music Festival, Medzinárodný hudobný festival Ankara a dalšie).

 

Popri koncertnej a pedagogickej aktivite sa Lapšanský zaoberá prípravou, koncepciou a realizáciou viacerých podujatí. Roku 1990 založil Medzinárodnú klavírnu súťaž Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave a stal sa jej prezidentom. Roku 1989 založil a počas celého obdobia ich existencie (do roku 1999) organizoval Medzinárodné interpretačné kurzy pre mladých interpretov v Piešťanoch, kam ako školiteľov pozýval špičky domáceho i zahraničného koncertného umenia (klavír, spev, sláčikové nástroje). Je lektorom viacerých majstrovských kurzov – v rámci Sommer-Akademie Prag v rakúskom Semmeringu, ktoré organizuje Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (každoročne od roku 1999), v Tokiu (od roku 2000) a na Hudobnej univerzite F. Liszta v Budapešti (2002), venuje sa tiež prednáškovej činnosti. Je pozývaný ako člen porôt mnohých medzinárodných klavírnych súťaží – Medzinárodná súťaž Bedřicha Smetanu v Hradci Králové (1988, 1990), Medzinárodná súťaž Johanna Nepomuka Hummela v Bratislave (1990, 1993, 1996, 1999), súťaž Johannesa Brahmsa v Pörtschachu (1994 Rakúsko), súťaž Piano Schwaningen v Nórsku (1996), Medzinárodná súťaž Ferenca Liszta v Budapešti (1996, 2001) a súťaž Fryderyka Chopina v Mariánskych Lázňach (1997).

 

„Lapšanský je medzinárodne uznávaným umelcom. Patrí nielen k špičke klavírneho, ale aj celého slovenského interpretačného umenia. Jeho osobnosť charakterizujú cieľavedomosť, húževnatá pracovitosť, úsilie dosiahnuť ideál dokonalosti. Dospel k rovnováhe medzi hlbokou emocionalitou – od krehkej poetickej meditácie cez širokú paletu odtienkov až po hutné, dramatické, vždy kultivovane znejúce kovové vrcholy – a dôkladne zváženým smerovaním sugestívne vyznievajúcich línií. Citlivým muzikantstvom, rozsiahlou a dlhoročnou praxou si osvojil zásadu čo najdokonalejšie sa prispôsobiť cíteniu svojich hudobných partnerov, ich koncepcii, v detailoch dychu fráz, v artikulácii, agogike, v budovaní línií. Svojou bohatou činnosťou v oblasti komornej hudby dospel k mimoriadnej pohotovosti, čo sa prejavuje o. i. aj na úrovni záskokov, pred ktoré ho neraz stavia koncertná prax.“

(Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 83.)

 

V roku 2015 získal Cenu ministra kultúry SR za výnimočný prínos v oblasti hudby - “za celoživotné majstrovstvo na poli klavírnej interpretácie, reprezentáciu slovenského interpretačného umenia na Slovensku i v zahraničí, uvádzanie slovenskej tvorby doma aj v zahraničí, za pozdvihnutie interpretačnej a reprezentačnej úrovne Slovenskej filharmónie, ako aj za úspešnú organizátorskú a pedagogickú činnosť.”

x