• 1978 – 1984

    Konzervatórium v Žiline (klavír – Anton Kállay)

  • 1984 – 1989

    VŠMU (klavír – Miloslav Starosta)

  • 1986

    študijný pobyt na Sibeliovej akadémii v Helsinkách

  • 1986 – 1992

    externá spolupráca v triede Idy Černeckej st. na Konzervatóriu v Bratislave

  • 1992 – 1997

    spolupráca s vokálnymi pedagógmi Petrom Mikulášom a Alainom Nonatom na Medzinárodných interpretačných kurzoch v Piešťanoch

  • od 1990

    interný pedagóg klavírnej hry na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU

  • 1999 – 2000

    hosťujúci profesor hry na klavíri na Catholic University Hyosung of Taegu v Južnej Kórei

  • od 2003

    docent klavírnej hry na VŠMU

  • od 2004

    vedúci Katedry klávesových nástrojov na HTF VŠMU

  • 2012

    vymenovaný za profesora

Sólisticky i ako komorný hráč pravidelne koncertuje už od obdobia štúdií. Rozvinul bohatú koncertnú aktivitu v zahraničí (Nemecko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Taliansko, Holandsko, Maďarsko, Vietnam, Južná Kórea, USA, Argentína). Účinkoval na viacerých domácich a zahraničných festivaloch (Bratislavské hudobné slávnosti 1994, 1995, 1998, 2000, Melos-Étos 1995, 1997, Nová slovenská hudba 1992, 1994, Mladé pódium Karlovy Vary 1992, Festival mladých koncertných umelcov Pentagonály Žilina 1991, Musica Nobilis Poprad 1996 a ďalšie). Ako sólista spolupracoval s takmer všetkými orchestrami na Slovensku a viacerými v zahraničí (Orchester Beethovenovej haly Bonn, Orchester Univerzity Hyosung Taegu v Južnej Kórei).

Je tiež vyhľadávaným partnerom inštrumentalistov a spevákov najmä pre spoluprácu v duu (huslisti: Alexander Jablokov, Peter Michalica, Juraj Čižmarovič, Tibor Kováč, Dalibor Karvay, poľský violončelista Lukasz Szyrner, speváci: Ján Babjak, Martin Babjak, Terézia Babjaková-Kružliaková, Mikuláš Doboš, Miroslav Dvorský, Elena Holičková, Vladimír Chmelo, Adriana Kohútková, Jozef Kundlák, Ľudovít Ludha, Ivan Ožvát, Silvia Sklovská, Hana Štolfová-Bandová, Ľubica Vargicová a mnohí ďalší).

Jeho sólistický repertoár sa zameriava predovšetkým na kľúčové diela romantickej klavírnej literatúry a na hudbu 20. storočia vrátane tvorby slovenských autorov. Je vynikajúcim znalcom komornej, najmä duovej hudby inštrumentálnej (husle, violončelo), klavírnych trií, no aj piesňovej literatúry, árií i operetnej a muzikálovej literatúry. Postupne si rozširuje aj repertoár literatúry pre dva klavíry.

„Buranovský je popredný predstaviteľ svojej generácie, so záľubou v dynamických kontrastoch interpretácie: popri lyricko-meditatívnych tónoch úspešne tlmočí zvukovo vyhrotené a technicky náročné dramatické úseky. Jeho umelecká stratégia smeruje k čo najhlbšiemu prieniku k autorskému zámeru a v tomto zmysle sa jeho názor na interpretáciu jednotlivých diel neustále vyvíja.“

(Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 19-21.)

 

x