Sk

En
Hudobné centrum

  • 1971 – 1976

    Konzervatórium v Košiciach (kompozícia – Jozef Podprocký, klavír – Marta Reiterová)

  • 1976 – 1981

    VŠMU (kompozícia – Andrej Očenáš)

  • 1981 – 1984

    pedagogička hudobnej teórie na ĽŠU v Bratislave

  • 1984 – 1986

    štipendium Slovenského hudobného fondu

  • 1986 – 1989

    VŠMU, interná ašpirantúra (kompozícia – Ivan Hrušovský), artis doctor

  • 1989

    mesačná stáž v Budapešti a vo Varšave (štipendiá Ministerstva kultúry SR)

  • 1990

    umelkyňa v slobodnom povolaní

  • 1991

    mesačná stáž v Budapešti a vo Varšave (štipendiá Ministerstva kultúry SR)

  • 1992 – 1993

    štipendistka na Akademie Schloss Solitude v Stuttgarte

  • 1994

    pobyt na University of California at San Diego ako „visiting composer“, štipendium Soros Foundation a National Endowment for the Arts v New Yorku

  • 1995

    štipendistka STEIM Studia v Amsterdame

  • 1995

    trojmesačná stáž „composer in residence“ Štátnej opery v Hamburgu

  • 1999

    ročný štipendijný pobyt v Künstlerhäuser Worpswede v Nemecku

  • 2001

    kompozičná objednávka nadácie Pro Helvetia spojená s dvojmesačným pobytom v Künstlerhaus Boswil vo Švajčiarsku

  • 2002

    trojmesačný štipendijný pobyt v Stein am Rhein vo Švajčiarsku

  • 2010

    ocenenie „Zolliker Kunstpreis“, ktoré udeľuje nadácia Hintermeister-Gyger-Stiftung umelcom pôsobiacim v kantóne Zürich

"Szeghyovej doterajšie dielo prestavuje objemom vstrebaných kompozičných techník pozoruhodný celok. Sú v ňom zastúpené dva hlavné motívy: tradícia európskej hudby posledných troch storočí a proti tejto tradícii namierené avantgardné smery posledných päťdesiatich rokov. Zákonite dochádza medzi týmito záujmami k pnutiu, ku stretu. Szeghy však tento vnútorný rozpor nepovyšuje na centrálny štýlotvorný prvok, jej spracovanie divergentného materiálu nevedie poslucháča k uvedomovaniu si „šokujúcich“ rozporov, ale celá jej tvorba je podriadená základnému postoju – „nové“ sa integruje do „starého“, respektíve naopak. Osobitný dôraz v tomto procese syntézy kladie na ozvláštnenie výpovede, o čo sa snaží raz priamou konfrontáciou ustálenej, „tradičnej“ textúry s efemérnou zvukovosťou súčasných techník tvorenia tónu (vrátane elektroakustickej hudby), inokedy ponorením sa do vopred zvolenej formy (napr. ciaccona) a hľadaním prieniku objektívnych a subjektívnych prvkov v priestore vymedzenom touto formou. Dôležitým motivačným zdrojom sú pre Szeghy aj hodnoty pochádzajúce z výtvarného umenia (Hommage à Rodin), literatúry (Afforismi) či archaického folklóru (Midsummer Night’s Mystery)."

(ZAGAR, Peter: Iris Szeghy. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 274.) 

x