Jeho hlas asi najviac vnímame z pravidelných hudobných relácií Ars Musica, ktoré naživo každý deň vysiela Rádio Devín. Za skladateľom, pedagógom, ale aj hudobným redaktorom TOMÁŠOM BOROŠOM sme sa vybrali do obrátenej pyramídy na Mýtnej ulici v Bratislave.
„V auguste oslávim už 25. výročie môjho ,pobytu‘ v Slovenskom rozhlase. Najprv som bol redaktorom v Odbornej redakcii mládežníckej publicistiky, potom som sa venoval kultúrnej publicistike v Zrkadlení a odtiaľ bol už iba krok k tomu, čo mi je najbližšie – ku klasickej hudbe. Od r. 2005 sa špecializujem na hudobnú publicistiku v Rádiu Devín,“ vysvetľuje Tomáš Boroš vo výťahu, ktorým sa dostávame do jeho pracovne na 8. poschodí ikonickej bratislavskej budovy. Výťahy prúdia akousi chrbticou pyramídy, z ktorej – v otvorenom priestore viacúrovňového átria – vedú rebrá-premostenia do jednotlivých redakcií a pracovísk verejnoprávneho rozhlasu. Viaceré podlažia spolu na prvý pohľad komunikujú a potvrdzuje to aj Tomáš Boroš: „Mám túto budovu veľmi rád, jej premyslenú architektúru. V kancelárii, kde sedím sám, si užívam luxus súkromia, no stačí otvoriť dvere a mám hneď bezprostredný kontakt s kolegami, a to aj s tými, ktorí pracujú na iných poschodiach. Pred dvomi rokmi som absolvoval prehliadku budovy, ktorá je bežne určená verejnosti, a nanovo som objavoval jej krásu, ducha, ale aj funkčnosť. Napríklad koberce, na ktoré mnohí nadávajú, boli od začiatku naprojektované architektom preto, aby tlmili hlučnosť a poskytovali nám na našom rozhlasovom pracovisku zvukový komfort.“ Hneď na úvod sa teda pýtam, kde je Tomáš Boroš v Rozhlase najradšej: „V poslednom čase mi robí veľkú radosť pobyt vo Veľkom koncertnom štúdiu, kde máme nový Steinway. Hneď za tým asi nasleduje náš bufet (smiech), ale najradšej mám svoju pracovňu.“ Nečudo, pretože pracovňa jedného z najznámejších hudobných redaktorov Rádia Devín má skvostný výhľad na Slavín a bratislavské vinohrady. Prekvapí informácia, že väčšina relácií vzniká práve tu, na pracovnom stole za počítačom, nie – ako by sme možno čakali – v štúdiu. „Posledné roky si veľmi vychutnávam technologické výdobytky, ktoré mi umožňujú zvládnuť celý proces od dramaturgického nápadu cez scenár až po prácu s hudbou a záverečný strih, bez nevyhnutného kontaktu s ďalšími spolupracovníkmi. Či už si rozhovory do relácie nahrám v teréne, alebo priamo v pracovni, dokážem si celú reláciu postrihať vo svojom počítači, z ktorého mám prístup aj do nášho digitalizovaného archívu. Veľmi to celý proces zjednodušuje a napriek tomu, že mám pekné spomienky na časy, keď som chodil relácie postprodukčne vyrábať do štúdií s kolegami zvukármi, tento systém samostatnej práce mi viac vyhovuje. Je pre mňa oslobodzujúci.“
Samozrejme, kvôli známej relácii Ars Musica musí zájsť Tomáš Boroš na 11. poschodie na vysielacie pracovisko. Každodenná dvojhodinová publicistická relácia Rádia Devín o hudbe a s hosťami – hudobníkmi, skladateľmi, organizátormi, muzikológmi – sa vysiela naživo zo štúdia: „Ars Musiku robím každý pondelok. Viem, že ma poslucháči vnímajú asi najmä cez ňu, no predstavuje len torzo mojej redaktorskej práce. V utorok vysielam popoludní Hudobnú skladačku a na sobotu pripravujem zo záznamu vysielané relácie v rámci cyklov Hudobné vrstvenie a Hudobná dielňa.“ Práve Hudobná dielňa patrí k tým náročnejším hudobným reláciám z portfólia Rádia Devín s hlbším analytickejším ponorom a výraznou mierou zapojenia hosťa. „S interpretmi, skladateľmi rozoberáme vybrané hudobné diela alebo sa venujeme hudobným nástrojom. Hosť je tu mojím dôležitým partnerom s výrazným autorským vkladom. Po nahratí rozhovoru v teréne sa potom v pracovni pri počítači hrám s hudbou – podhrávam ju pod výpovede respondenta alebo strihám na ne, a to doslova na sekundu tak, aby korešpondovala s tým, čo hosť hovorí. Keďže často rozoberáme kompozície, ide o veľmi detailnú prácu. V teréne komentujem dianie, aktivitu môjho hosťa, a do relácie sa tak dostávajú reportážne prvky,“ pokračuje Tomáš Boroš. Zaujíma ma, či po rokoch praxe so spovedaním hostí pred mikrofónom uprednostňuje živý rozhovor alebo možnosť nahrať si ho: „Jednoznačne radšej rozhovory nahrávam. Som v tom asi trochu neprofesionálny, pretože si zvyknem nahrať veľmi dlhý materiál – napríklad nedávno som si pre 20-minútovú reláciu nahral až 2 hodiny. Obdivujem kolegov, ktorí sú takí disciplinovaní, že keď vedia, že budú potrebovať 10 minút, nahrajú si povedzme len 12 minút. Ja jednoducho nedokážem mikrofón vypnúť, keď respondent zaujímavo rozpráva. Ale nielen vtedy, pretože tie skutočné perly sa do rozprávania často dostanú až po dlhšom čase. Mám potom veľa práce pri strihu, ale zároveň možnosť výberu, a to je to, čo mi živý prenos neposkytuje.“ Je hudobný redaktor v Rádiu Devín vždy autorom svojich relácií? „Nie, napríklad relácie z cyklu Hudobné vrstvenie zabezpečujem len ako redaktor a na ich vzniku spolupracujú iní autori. Ale je fakt, že väčšina mojej práce má aj autorský charakter.“
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.