- Váš pôvodný model dvojvedenia Opery SND sa ukončil odchodom Dalibora Jenisa z pozície umeleckého riaditeľa. Ste spokojný s fúziou pôvodne dvoch riaditeľských miest do osoby Lubora Cukra, a je to definitívne riešenie?
Princíp tzv. dvojzložkového vedenia je vo svete dobre známy a overený systém riadenia. Viditeľný býva zvyčajne umelecký riaditeľ. Výkonný riaditeľ funguje v úzadí a riadi všetky vnútorné procesy. Fungovanie tohto modelu je závislé od symbiózy a vzájomného rešpektu týchto dvoch osobností. V prípade Dalibora Jenisa a Lubora Cukra k tejto symbióze nedošlo. Lubor Cukr má moju plnú dôveru pri nastavovaní nových pravidiel fungovania umeleckej a technickej prevádzky. Opera SND prechádza nevyhnutnou a dávno potrebnou reformou. Od novej sezóny bude mať Opera SND nového šéfdirigenta a Lubor Cukr silného partnera, ktorým je americký dirigent Kevin Rhodes.
- Považujete model trojsúborového divadla s jedným generálnym riaditeľom za stále aktuálny, dostatočne pružný a umelecky i ekonomicky efektívny? Prominentné zahraničné operné divadlá (Mníchov, Viedeň, Miláno, Paríž, Berlín) si dnes už budujú svoj imidž a značku (branding) ako samostatné a nezávislé scény, v ktorých čele stojí intendant zodpovedajúci sa jedine zriaďovateľovi divadla. Napr. funkcia riaditeľa Opery v Stuttgarte, ktorá je súčasťou posledného veľkého trojsúborového divadla (Štátne divadlo Stuttgart) v Nemecku, je už niekoľko desaťročí postom s významnou dramaturgickou profiláciou intendanta, ktorá vyplýva zo špecifických potrieb fungovania hudobno‑dramatickej scény. Ako vnímate funkciu generálneho riaditeľa SND? Ako manažéra umeleckej prevádzky jednotlivých súborov alebo ako intendanta významne ovplyvňujúceho umelecké smerovanie a dramaturgické naratívy jednotlivých súborov?
Ja som uspel vo výberovom konaní ako generálny riaditeľ trojsúborového divadla a mojou úlohou je riadiť divadlo podľa aktuálnych a platných pravidiel. Hypotézy o alternatívnom fungovaní nateraz nebudem komentovať. Ako štatutár SND zodpovedám za chod Slovenského národného divadla, všetkých jeho súborov a úsekov vrátane kvality jeho umeleckej tvorby. Umelecké a dramaturgické smerovanie majú v gescii riaditelia súborov, ktoré mi však kolegovia predstavujú a vedieme o nich konštruktívny dialóg. Okrem bežných prevádzkových a umeleckých rozhodnutí sa venujem prípravným prácam spojeným s rekonštrukciou historickej budovy a Umelecko‑dekoračných dielní, desiatkam investičných projektov, personálnym otázkam, zdedeným súdnym sporom, rokovaniam s partnermi, s odborovými organizáciami, príprave rozpočtu na budúce sezóny, analýzam výsledkov jednotlivých organizačných zložiek. Zodpovedám za technický stav štyroch budov s celkovou rozlohou 78 000 štvorcových metrov a za viac ako 830 zamestnancov. V prípade, že sa rozhodnem na pozícii zotrvať do konca môjho mandátu, spolu s kolegami pripravíme pre nášho zriaďovateľa alternatívny návrh fungovania SND, ktorý by mohol vyriešiť niektoré systémové chyby, s ktorými sa denne stretávame.
- V posledných týždňoch bolo zrušených viac než 10 miest sólistov Opery SND – medzi nimi sú speváci v rôznom veku, v rôznej miere nasadzovaní do hlavných či vedľajších postáv a sú medzi nimi aj významné umelecké osobnosti, ktoré nielenže úspešne účinkovali na javisku Opery SND, ale aj úspešne exportovali slovenskú opernú kultúru do zahraničia, ako Adriana Kohútková, Ľudovít Ludha či Ľubica Vargicová. Podľa akých kritérií sú vyberaní sólisti, s ktorými sa ukončuje zamestnanecký pomer?
Celkovo sme v opere zrušili 13 pozícií v sólistickom súbore Opery SND. Aktuálne máme 13 aktívnych sólistov. Sopranistky: Evu Hornyákovú, Katarínu Flórovú, Marianu Sajko, Andreu Vizvári a Jolanu Fogašovú, mezzosopranistky: Moniku Fabianovú, Denisu Hamarovú, Teréziu Kružliakovú, tenoristov: Tomáša Juhása, Ondreja Šalinga, barytonistov: Daniela Čapkoviča a Pavla Remenára a basistu Jozefa Benciho. Adriana Kohútková je aj naďalej súčasťou Opery SND a venuje sa hlasovej príprave speváckeho zboru Opery SND. Opera SND potrebuje štíhly, kvalitný a efektívne využiteľný domáci súbor, ku ktorému sa budú pripájať externí sólisti podľa potreby. Tak ako je to vo svete. Kritériom výberu sólistov je ich využiteľnosť pre SND. Mnohí sólisti mali v posledných, predkovidových sezónach od 10 do 35 predstavení ročne. To je problém, ktorý nemôžeme ignorovať najmä s ohľadom na náš rozpočet. Väčšina svetových operných divadiel nemá žiaden domáci sólistický súbor. V Taliansku nenájdete ani jeden operný dom s domácimi sólistami a to sa rozprávame o krajine, v ktorej opera vznikla a v ktorej sa tento žáner teší mimoriadnej diváckej atraktivite. Niektoré veľké nemecké operná divadlá majú interný sólistický súbor, ale jeho zloženie sa mení podľa potrieb divadla, nie potrieb spevákov. Dôležitým prvkom z umeleckých, ale aj prevádzkových dôvodov je prechod na blokové hranie. Vďaka nemu dokážeme mať viac hracích dní na úkor dní, v ktorých prebieha montáž a demontáž scénických dekorácií a súbor sa môže lepšie koncentrovať na svoj umelecký výkon. Repertoárové operné divadlo s veľkým sólistickým súborom, ktorý nie je možne úmerne vyťažiť, je v súčasnosti veľmi zriedkavý spôsob fungovania. Operný žáner je teritóriom náročného diváka. Ten sa pomaly nielen u nás, ale celosvetovo stráca. Vo svete na tento fenomén zareagovali práve zefektívnením prevádzky do blokov a zvýšením diváckej atraktivity pozývaním vzácnych hostí. Odborná aj laická verejnosť si túto skutočnosť uvedomuje aj na Slovensku. Zmena je nevyhnutná, hoc pochopiteľne, ako každá reforma, aj táto je bolestivá. Zmena sa neudeje za mesiac, ani za sezónu. Bude to dlhá a náročná cesta, na ktorej konci však, o tom som presvedčený, bude stáť návrat diváka, ktorý si tento náročný a krásny žáner zaslúži.
Pokračovanie článku nájdete v čísle 06/2022. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.