Opera Eugena Suchoňa Krútňava patrí medzi kľúčové opusy modernej slovenskej hudby. Jej osudy boli rovnako komplikované ako doba, v ktorej vznikala. O ideologických zásahoch, inscenačných špecifikách a estetike diela diskutovali autor rekonštrukcie pôvodnej podoby opery, skladateľ Vladimír Bokes, hudobná teoretička Markéta Štefková, dramaturg a režisér Martin Bendik a hudobný historik Vladimír Zvara. Polemiku, ktorá bola odvysielaná na Rádiu Devín v relácii Rozhovory o hudbe, moderoval Peter Zagar.  

 

Peter Zagar: Budeme sa rozprávať o diele Eugena Suchoňa, preto položím na úvod osobnú otázku: Aký je váš vzťah k jeho hudbe?

 

Markéta Štefková: Obrázky zo Slovenska patrili k hudbe môjho detstva. Z ostatných diel si vždy rada vypočujem „klasiku“: Krútňavu, Metamorfózy, Malú suitu ...

Popri výročiach skladateľov, ktorých dielo dodnes viac alebo menej rezonuje v našom kultúrnom kontexte (Suchoň, Messiaen, Debussy, Janáček), pripadá na tento rok ešte jedno: pred sto rokmi, 8. júna 1908, zomrel Nikolaj Rimskij-Korsakov. Možno sa dnes nezdá natoľko významným; nestal sa celosvetovo uznávaným skladateľom s unikátnym kompozičným prejavom ako Me-ssiaen, ani skladateľom otvárajúcim nové obzory hudbe 20. storočia ako Debussy a jeho opery zatiaľ nezaznamenali ani globálny inscenačný boom ako v ostatných desaťročiach opery Leoša Janáčka. Rozhodne však je osobnosťou, pri ktorej sa oplatí pozastaviť.

 

Neprebádané teritórium

Kontakt s hudbou Rimského-Korsakova by som prirovnal k prenikaniu do rozľahlého teritória – zvláštneho, exotického a príťažlivého, no zároveň neprebádaného. Pokiaľ ide o živý kontakt ...

Opera SND má za sebou prvú kompletnú sezónu v novej budove. Od 1. júla 2007 ju viedol Oliver Dohnányi, ktorý na základe nespokojnosti v súbore po roku a mesiaci riaditeľské kreslo opustil. O týždeň neskôr prevzala žezlo Gabriela Beňačková.

 

Charakteristika sezóny 2007/2008 v Opere SND

 

Terézia Ursínyová: Štyri tituly kvantitou neprekročili ponúkaný bratislavský štandard. Lucrezia Borgia splatila daň verným obdivovateľom belcantovej opery a zároveň zaujímavo vybočila z tradičnej donizettiovskej ponuky. To sa nedá povedať o Pucciniho Madama Butterfly. Na druhej strane práve táto inscenácia bola celostne najvydarenejším prínosom uplynulej sezóny. Spĺňala nielen kritériá moderného pohľadu na hudobnú „klasiku“, ale zaznamenali sme v nej aj zopár mimoriadnych speváckych výkonov ...

Čoraz intenzívnejšou sa javí potreba zaoberať sa významom pojmu „jazz“ v súčasnosti. Vychádza z podozrenia, že jazz ideovo neprináša nič nové, ale recykluje výdobytky minulého storočia, počas ktorého v každom desaťročí prebehla nová „hudobná revolúcia“. Súčasná doba sa skôr „spamätáva“ z prínosu a novátorského pohľadu množstva osobností. Jedným z hudobníkov naďalej formujúcim tvár jazzu je aj šesťdesiatdvaročný americký skladateľ, saxofonista, flautista a pedagóg David Liebman – bývalý spoluhráč Milesa Davisa, Elvina Jonesa, Chicka Coreu, Michaela Breckera, Joea Lovana, Garyho Burtona...

 

 Hrávate častejšie v USA alebo v Európe?

Častejšie v Európe, podobne ako mnohí moji kolegovia. V Amerike je to komplikovanejšie z dôvodu ...

Viacero jazzových sviatkov počas letných víkendov naznačilo, že festivaly možno robiť aj menej tradičným spôsobom. Organizátori začínajú lákať poslucháčov z klubov – v prípade festivalu Jazznica do banskoštiavnického kostola, Bohemia Jazz Fest do historických centier českých mestečiek, debutujúceho Open Jazz Fest do prostredia rekreačného areálu Zelená voda pri Novom Meste nad Váhom a v prípade JazzBaltica do zámockého parku Salzau neďaleko severonemeckého mesta Kiel.

 

 

„JazzBaltica je sviatkom života a hudby...“, spomenul pri jednom z rozhovorov renomovaný saxofonista Joe Lovano. Trojica jazzom takmer po okraj naplnených dní počas prvého júlového víkendu (4. – 6. júl) dáva tomuto hudobníkovi za pravdu. Len unikátne prostredie zámockého parku však nepostačuje k reputácii jedného ...

Ako starnem, moja závislosť na hudbe sa nelineárne zvyšuje; možno sa zanedlho celkom zaobídem bez počúvanej i vyslovovanej reči. Hudba, ale aj zvuky prírody – šum stromov, vtáčí spev, žblnkot potokov – mi už skoro celkom postačujú; desivá inflácia hovoreného a písaného slova ma ťaží stále viac.

Najbližšia mi je hudba baroka, najmä talianskeho. Potom Mozart, či Haydn vari ešte viac: Mozart je všeľudový, v Haydnovi cítim (a ctím) eleganciu aristokrata. Mám záľubu v dielach ruských skladateľov 19. storočia; potešenie mi poskytuje vyvážená kombinácia ich pátosu a sentimentality (u Čajkovského ju Milan Kundera zhadzuje ako gýč). Čímsi podobným ma priťahujú aj severania Sibelius a Grieg. Zážitky z hudby mi zosilňujú vnemy iných zmyslov. Chuťové: roky raz za mesiac trávim takmer celú noc počúvaním ...