Koncom roka 1993 založili hudobníci z jadra VENI Ensemble nové zoskupenie, ktoré svojou poetikou a repertoárovým zameraním vytvorilo alternatívu k pôvodnému súboru, respektíve jeho doplnok. Toto voľné združenie, ktorého názov prevzali z básne talianskeho básnika Edoarda Sanguinettiho a znamená „Výpary srdca“, sa venovalo viacerým žánrom experimentálneho charakteru, no predovšetkým voľne improvizovanej hudbe. Tým sa toto teleso stalo svojho času unikátnym v slovenskom kontexte.
Hudba Vapori del Cuore sa štýlovo pohybovala od grafických a verbálnych partitúr smerom k voľnej improvizácii s tým, že napriek veľkej rôznorodosti projektov (ich podoba vždy do značnej miery závisela od pozvaných hostí) si zachovávala vlastnú identitu. Sónická stránka produkcie Vapori del Cuore sa vyznačovala simultánnym priebehom rozličného hudobného (resp. zvukového) materiálu v niekoľkých vrstvách. Podkladom boli repetitívne štruktúry vytvorené samplovaním alebo reprodukciou z CD prehrávačov a v reálnom čase produkovanými hlukmi, šumami apod. pomocou objektov ozvučených kontaktnými mikrofónmi. Elektronický základ členovia súboru dopĺňali improvizáciami na akustických (resp. elektroakustických) nástrojoch alebo vokálmi. Vznikala tak hudba, ktorú možno označiť ako fúziu viacerých žánrov na báze elektroniky, no s výrazným podielom tradičných hudobných štruktúr.
Vapori del Cuore je voľným zoskupením v pravom zmysle slova – bez pravidelného skúšania a systematickej práce na budovaní repertoáru. Vzniká vždy akoby nanovo, pre potreby konkrétneho projektu. Mnohé z týchto projektov boli spojené s účinkovaním hostí, napríklad amerického skladateľa, speváka a gitaristu Davida Dramma, holandského klavírneho improvizátora Daana Vandewalleho, britsko-austrálskeho experimentálneho huslistu Jona Rosa, japonského experimentálneho gitaristu Otoma Yoshihideho, švajčiarskeho violončelistu a skladateľa Alfreda Zimmerlina či amerického skladateľa a multiinštrumentalistu Elliotta Sharpa.
V rokoch 1999 – 2000 zoskupenie spoluúčinkovalo v sérii výchovných koncertov v rámci projektu OPEN (s tanečnou skupinou Marty Polákovej a DJ Galaghom).
Okrem Večerov novej hudby zoskupenie absolvovalo festivaly Expozice nové hudby v Brne (2001), neskôr (new) Music At Home v šamorínskej synagóge (2005, 2006). K pódiám, na ktorých účinkovalo najčastejšie, patria Štúdio 12, V-klub, ateliér Turc sphérique na stanici Žilina-Zárečie. Významnou produkciou improvizačnej periódy Vapori del Cuore bol aj sprievod k premietaniu filmu Mikrokozmos (2000) a projekty Great Dance (2001) s tanečnou skupinou Moniky Čertezni, Alpine Songs 3 (na VNH, v Žiline a v Brne v r. 2003), Interactions a Themes And Variations, P@GES [from] CH@OLDS (2004, VNH), Themes And Variations 2, Variations (2005, VNH, (new) Music At Home), Variations 2 (2006, (new) Music At Home).