 | |
| |
 | |
 |   |  |
| |
| |
| |
| |
| |
| |
| |
|
201112 Hudobný život 12/2011
Miniprofil: Veronika Prokešová
Rozhovor: Giovanni Antonini: Strácame schopnosť hľadať
Hudobné divadlo: Bratislavský Otello bez pridanej hodnoty
Storočnica Margity Česányiovej
Čo vlastne od opery očakávame
Jazz a Európa XXII. - Jazz a totalita. Sovietsky zväz do roku 1931
Čo počúva: Silvester Lavrík
spravodajstvo, koncerty, recenzie...
Cena: 2.16 Eur (65.00 Sk)
Počet strán: 40
Slavomír Jakubek: editorial
Milí priatelia hudby,
pojmy „dynamika“ či „hlasitosť“ nie sú aktuálne len v súvislosti s hudobným umením, alebo všeobecnejšie, s konkrétnymi zvukovými prejavmi okolitého sveta. V ich prenesenom význame ich vnímame často i vo vzťahu ku kvalite a obsahovej úrovni spoločenskej komunikácie, či už ide o jej kultúrne, politické, či iné kontexty. Rôzne kauzy, prezentácie, argumentácie tu prebiehajú v rozmanitých dynamických rovinách. Veľmi hlasno vstupoval do nášho Národného divadla jeho pred nedávnom odvolaný generálny riaditeľ. A ticho sa z neho asi vytratí. Na vypätých dynamických úrovniach prebiehala pred krátkym časom na stránkach Hudobného života polemika o podobe súčasnej slovenskej hudby. I spor o etnickú ...
|
Giovanni Antonini: Strácame schopnosť hľadať: rozhovor pripravil Andrej Šuba
Po desiatich rokoch od legendárnej nahrávky The Vivaldi Album sa cesty súboru Il Giardino Armonico a Cecilie Bartoli opäť stretli pri projekte Sacrificium. Pri príležitosti bratislavského koncertu sme sa rozprávali s lídrom súboru Giovannim Antoninim.
V 80. rokoch talianski hudobníci vdýchli scéne starej hudby nový život. Ako vnímate toto obdobie dnes?
Myslím, že sme do hudby priniesli viac drámy, viac expresivity, najmä v skladbách talianskych autorov. Zneli sme inak ako anglické, nemecké a holandské súbory, ktoré v starej hudbe dovtedy dominovali. Náš prístup bol zrejme niečím, čo v interpretácii chýbalo, pretože paralelne s nami sa vo svete presadzovali i ďalšie talianske ansámble ako Europa Galante alebo Concerto Italiano. Všetci sme začínali mimo Talianska: ...
|
Ľubomír Chalupka: Hommage à Miro Bázlik
Keď sledujeme rad tvorivých hodnôt zapísaných v našej pamäti v súvislosti s vývojom slovenskej kompozičnej tvorby druhej polovice 20. storočia, často sa nám vybaví meno aj hudba skladateľa Mira Bázlika, osobnosti, ktorá už vyše polstoročia obhajuje v polyštýlovom spektre a kvantite domácej produkcie svoju tvorivú poetiku.
Nástup Mira Bázlika do hudobného života na prelome 50. a 60. rokov sa niesol v znamení v našich pomeroch jedinečnej dvojprofesie matematika vzdelaného na Karlovej univerzite, skladateľa, absolventa triedy Jána Cikkera na bratislavskej VŠMU, čo evokovalo predpoklad prísneho racionálneho kalkulu pri štruktúrovaní jeho hudobných nápadov. Ale už prvé diela, ktoré predložil verejnosti, Päť piesní na čínsku poéziu a Hudba pre husle a orchester, napísané ...
|
Martin Bendik: Čo vlastne od opery očakávame
alebo krátky historický pohľad na osudy koncepčného poňatia divadelného druhu u nás
Minule mi moja temperamentná kamarátka – speváčka pripomenula, že predsa „tradičné“ inscenácie môžu byť aj pekné, nemusia byť všetky len „moderné“. Ja som sa zahral na intelektuála a pokrytecky oponoval, že nepoznám kategórie „tradičné“ a „moderné“, preto s ňou neviem viesť polemiku. Moja namyslenosť mi nepomohla, lebo ona so mnou problém polemizovať nemala. Samozrejme, že viem, čo pod týmito pojmami myslela:
„Tradičné“ – inscenácia v dobových kostýmoch, konzekventné dodržiavanie poznámok v klavírnom výťahu, absencia výraznejšej metafory, jednoznačne pomenovaný iluzívny priestor s jasnými ...
|
Robert Kolář: Bratislavské jazzové dni 2011
37. ročník festivalu, 21.–23. októbra 2011, Incheba Expo Bratislava
|